Dyslipoproteinémie (zvýšená hladina tukov v krvi) je jedným z najvýznamnejších rizikových faktorov aterosklerózy. Rozdelenie dyslipidémie:

primárna         -   podmienená odchýlkami v genetickej výbave,

sekundárna     -  zapríčinená zlou životosprávou, hypotyreózou, obezitou, konzumáciou alkoholu, zvýšenou hladinou cukru v krvi, užívaním kontraceptív a inými príčinami.             

            LDL cholesterol- je jeden z najrizikovejších. Pretrváva dlho v cirkulácii. Je veľmi pomaly vychytávaný pečeňou a vďaka malému objemu dobre preniká do priestoru endotelu. Je podkladom vzniku penových buniek a  aterogénneho  plátu.

            HDL cholesterol zabezpečuje opačný proces- transport cholesterolu zo steny ciev do pečene. Vylučuje sa žlčou. Pôsobí ako relaxačný faktor endotelu, upravuje jeho dysfunkciu. Pôsobí protizápalovo, bráni prieniku leukocytov do subendotelového priestoru. Jeho nízke hodnoty sú spojené s výrazne vyšším rizikom aterotrombotických príhod, vyskytujú sa pri abdominálnej obezite, inzulínovej rezistencii, u osôb s fyzickou inaktivitou a u fajčiarov. Liečba nízkych hladín HDL je založená predovšetkým na úprave životosprávy, znížení BMI, abstinencii fajčenia a zvýšení pohybovej aktivity. 

            Triacylglyceroly- ich aterogenita je závislá na veľkosti častíc. Rizikové sú malé častice veľmi nízkej hustoty (malé VLDL) a strednej hustoty (IDL). Ich vysoká hladina býva spojená s nízkym HDL a vysokým LDL cholesterolom (Bultas, 2004).

Odporúčané hladiny lipidov v sére

Celkový cholesterol

Norma             do 5,0 mmol/l

 

Hraničné          5,0 – 6,5 mmol/l

 

Zvýšené           nad 6,5 mmol/l

HDL – cholesterol

Norma              nad 1,2 mmol/l - muži

 

                         nad 1,4 mmol/l - ženy

TAG

Norma              do 1,9 mmol/l

 

Zvýšené            nad 2,3 mmol/l

LDL-cholesterol

Do 3,5 mmol/l

 

Prameň: Béder, 2005

 

            Dyslipoproteinémie ovplyvňuje strava bohatá na živočíšne tuky a cholesterol, v dôsledku čoho riziko srdcovo-cievnych chorôb stúpa.

Nevhodné potraviny sú najmä: tučné mäso, vnútornosti, maslo, plnotučné syry, plnotučné mlieko, smotana, zmrzlina, margaríny z palmového a kokosového oleja, čokoláda, údeniny, hranolky, smažené zemiaky, chipsy, smažená zelenina, solené zeleninové konzervy, zaváraniny v cukre, kandizované ovocie, kokosové a burské orechy, čokoládové nápoje, kokosové tyčinky, napolitánky, smotanové dresingy, majonéza, hot- dog, hamburger, langoše.

Potraviny vhodné v obmedzenom množstve – rastlinné oleje, polotučné mlieko, vajíčka- 1 až 3 za týžden, orechy: vlašské, lieskové, mandle, pečené gaštany a mak, netučné pečivo, ak dezerty –potom pripravené z ovsenných vločiek, cereálií s malým množstvom tuku a vajec a pod.

Doporučené potraviny- olivový olej, ryby, biele mäso, zeleninové nezaprážané polievky, nízkotučné mlieko, bielok, tiež dôležitá je pravidelná a dostatočná konzumácia  čerstvého ovocia a zeleniny, dostatočný príjem  potravín, ktoré obsahujú ochranné nutrienty antioxidanty -vitamíny, flavonoidy, minerálne látky a stopové prvky.