Ešte niečo na tému hypertenzia

MEŠKO, D. 2005. Arteriálna hypertenzia a športová aktivita. Via Practica. č. 2. 2005. ISSN 1336- 4790, s. 100- 104.

Autor článku prezentuje informácie súvisiace s individuálnym posudzovaním pre odporúčanie športovania ako súčasť liečebného režimu pacientov s hypertenziou. Autor sa zaoberá patofyziológiou hypertenzie a účinku cvičenia k nej, popisuje fyziologické účinky cvičenia na tlak krvi. Na základe analýzy klinických štúdií dokladuje účelnosť aeróbneho športovania nielen u hypertonikov, ale aj u normotonikov. Športová aktivita má vplyv aj u redukcie budúceho rizika u detí. Pravidelné cvičenie redukuje tlak krvi, znižuje koncetrácie  LDL-cholesterolu, zvyšuje hladinu HDL- cholesterolu,  redukuje inzulínovú rezistenciu a glukózovú intoleranciu a zároveň redukuje telesnú hmotnosť. Napriek tomu, že výskyt hypertenzie sa zvyšuje  s vekom, skúmanie vplyvu pohybovej aktivity poukazuje, že jej najväčší efekt sa objavuje v strednom veku (40- 60 rokov) u žien viac ako u mužov, pričom v mladšom a v staršom veku je pohybová aktivita vo vzťahu k TK menej účinná (autor dokladuje štúdiami). Priaznivý vplyv pohybovej aktivity na priebeh arteriálnej hypertenzie bol dokázaný u väčšiny chorých. Tréning nižšej a strednej intenzity prináša rovnaký, alebo väčší efekt ako intenzívny tréning, pričom dôležitá je jeho pravidelnosť. K nefarmakologickému ovplyvneniu tlaku krvi patrí i dietologická intervencia (obmedzenie energetického príjmu, zníženie príjmu sodíka,  kofeínu, nikotínu, dostatočné množstvo tekutín). Pacient musí byť poučený o dôležitosti pravidelnej medikamentóznej liečby hypertenzie. Primeraná pohybová aktivita je vhodnou a žiaducou súčasťou  nefarmakologických prístupov k manažmentu hypertenzie.

POLIAČIK, P. 2008. Artériová hypertenzia- stále kľúčový rizikový faktor. Revue medicíny v praxi. č. 3. 2008. ISSN 1336-202X. s. 3, 27- 28.

Autor článku poukazuje na fakt, že napriek nárastu diagnostických a liečebných možností hypertenzie zostáva stav kontroly hypertenzie v populácii na celom svete neuspokojivý. Pretrváva  diskrepancia medzi odporúčaniami platných smerníc založených na medicíne dôkazov a klinickou praxou. Hypertenzia je považovaná za najsilnejší rizikový faktor všetkých KVCH a podľa WHO je najčastejšou príčinou úmrtí v celosvetovom merítku. Riziko koreluje priamo s výškou systolického a diastolického tlaku. U starších jedincov však významné riziko predstavuje vysoký pulzný tlak (systolický mínus diastolický), najmä ak sú prítomné KV riziká alebo choroby. Z hľadiska klasifikácie hypertenzie a odhadu kardiovaskulárneho rizika zostávajú smerodajné hodnoty systolického a diastolického tlaku definované podľa smerníc ESH/ESC (European Society of Hypertension/ European Society of Cardiology) platné od roku 2007. Stratifikácia rizika hypertenzie sa podľa smerníc odvíja od výšky TK, prítomnosti rizikových faktorov, prítomnosti orgánového poškodenia a existencie KV alebo renálneho ochorenia, pričom riziko môže byť nízke, stredné, vysoké a veľmi vysoké pridané riziko. Napriek dôkazom, že znižovanie TK prináša významný pokles rizika, štúdie zamerané na hodnotenie stavu liečby hypertenzie vo svete i v Európe stále ukazujú, že veľa hypertonikov o svojej chorobe  nevie, nelieči sa a u časti liečených pacientov nie sú dosahované optimálne cieľové hodnoty TK. Týmto sa vysvetľuje fakt, že hypertenzia napriek nárastu objemu vedomostí zostáva stále hlavnou príčinou KV morbidity vo svete, ale i na Slovensku. Dosiahnuť zmenu v tejto situácii sa dá spojením vedomostí založených na medicíne dôkazov a systémom organizovania zdravotnej starostlivosti.

KUJANÍK, Š. 2009. Hypertenzia: Vzťah nátria a kália. Slovenský lekár. č. 7-8. 2009. ISSN1335- 0234. s. 138- 144.

Autor článku poukazuje na fakt, že nesprávne stravovanie môže aj dnes, v období výrazného rozvoja vedy v medicíne významne ovplyvňovať patogenézu a liečbu KVCH.  Nadbytok nátria, alebo deficit kália sú hlavnými environmentálnymi faktormi v patogenéze primárnej hypertenzie a jej pridruženého KV rizika, čo preukazujú aj početné štúdie. Medzinárodná štúdia INTERSALT (u 10 079 osôb z 32 krajín) poukázala na to, že príjem nátria 50 až 100 mmol denne je potrebný, ale nedostačujúci na rozvoj primárnej hypertenzie. V štúdii DASH (Dietary Approaches to Stop Hypertension) sa zistilo, že zníženie príjmu nátria v potrave vyvolá postupné znižovanie tlaku krvi, strava bohatá na ovocie a zeleninu má podobný priaznivý účinok. Metaanalýza randomizovaných kontrolovaných štúdií zistila, že zníženie príjmu nátria o 50 mmol denne znižuje systolický tlak v priemere o 2,5 mmHg u hypertonikov.  Metaanalýza z 33 randomizovaných štúdií poukázala, že pridávanie kália (nad 60 mmol denne) znižuje TK u hypertonikov aj u normotonikov. Autor článku popisuje obsah kuchynskej soli, nátria a kália vo vybraných potravinách.

Podľa odborníkov na výživu v stravovaní robíme najčastejšie chyby: jeme vcelku veľa, jeme veľa mastných potravín, veľa sladkých potravín, veľa solíme a jeme málo vlákniny. Moderná západná strava obsahuje veľa nátria a a málo kália, čo prispieva k rozvoju hypertenzie a udržuje jej dnes už epidemický charakter.