Nesprávna výživa a jej dôsledky

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie na zdravotnom stave obyvateľov sa podieľa zdravotníctvo 10%, genetické faktory asi 20%, životné a pracovné podmienky 20% a životný štýl až 50%. Pojem nesprávna výživa zahŕňa nevhodný výber stravy, skladbu stravy, ale súčasne aj nesprávny režim prijímania stravy. Nesprávna výživa sa vyznačuje:

• vysokým obsahom energie,
• vysokým obsahom tuku,
• vysokým obsahom soli,
• nízkym obsahom vlákniny,
• nízkym obsahom vitamínov a minerálnych látok  (Béder, 2005).

Zdravotné dôsledky nesprávnej výživy

Malnutrícia je definovaná ako globálne alebo parciálne zhoršenie stavu výživy o viac ako 10-15% pod normálne hodnoty BMI. Bielkovinová malnutrícia je spojená s poklesom koncentrácie albumínu a bielkovín v plazme a zhoršenými parametrami bunkovej imunity. Malnutríciu môžeme rozdeliť do dvoch hlavných skupín, v praxi bývajú však kombinované (Beňo, 2003).

Marazmus vzniká pri nedostatku nebielkovinových živín i  bielkovín. Vedie k postupnému odbúravaniu svalových bielkovín. Príznačná je kachexia, ale bez výrazného úbytku viscerálnych bielkovín. Proteosyntéza môže po dlhú dobu pretrvávať v pásme fyziologických hodnôt (Beňo, 2003).

Kwashiorkor vzniká pri nedostatku bielkovín v potrave. Ostatné zložky v potrave sú dostatočné. Môže byť dokonca prítomná i obezita, hepatomegália so steatózou pečene. Výrazné zmnoženie extracelulárnej tekutiny. Spolu s retenciou soli a hypoproteinémiou môže viesť k tvorbe opuchov. Hmotnosť v tomto prípade zostáva konštantná alebo narastá. Liečba závisí od nutričného stavu pacienta. Stabilizovať sa musí vodná a elektrolytová rovnováha. Kombinuje sa parenterálna, enterálna a orálna výživa (Beňo, 2003).

Nadhmotnosť a obezita- strava s vysokým obsahom energie má za následok rozvoj obezity. Obezita je v posledných rokoch jedným z najzávažnejších a najčastejších metabolických ochorení. V roku 1997 bola vyhlásená Svetovou zdravotníckou organizáciou za celosvetovú epidémiu. Je rizikovým faktorom pre vznik chronických, život ohrozujúcich ochorení. Medzi ne zaraďujeme napríklad kardiovaskulárne ochorenia. Čím vyšší stupeň obezity, tým väčšia pravdepodobnosť rozvoja aterosklerózy, osteoartrózy, dýchacích ťažkostí, muskulo-skeletárne problémy, ochorenia žlčníka, kožné ochorenia, znížená fertilita. U mužov je obezita popisovaná ako rizikový faktor karcinómu prostaty, hrubého čreva a konečníka. U žien výskyt karcinómu ovárií, cervixu a prsníkov. Jej psychologickým následkom sú často aj depresie a znížená sebadôvera. Má úzky vzťah s predčasnou úmrtnosťou a rastom ekonomických nákladov (Borecký, 2007). Percento obezity vzrastá nielen u dospelej populácie. Stala sa vážnym ochorením mladých ľudí a nevyhýba sa ani deťom. Zlé stravovacie návyky v rodinách a nedostatok pohybu má za následok jej neustále zvyšovanie. Obezitu podľa pôvodu môžeme rozdeliť na primárnu a sekundárnu.

Primárna obezita sa vyskytuje najčastejšie. Na jej vzniku sa podieľa predovšetkým pozitívna energetická bilancia. Vyznačuje sa nerovnováhou v príjme potravy, keď je vyšší energetický príjem ako výdaj. Tento nepomer je výsledkom nesprávneho životného štýlu a súvisí aj s nedostatkom fyzickej aktivity.

            Na vzniku sekundárnej obezity sa podieľajú ochorenia ako poruchy endokrinných žliaz, mozgové nádory, užívanie niektorých druhov liekov (antidepresíva, antihistaminiká, kortikoidy a ďalšie). Tento typ obezity je však zriedkavejší a vyliečenie základného ochorenia, alebo vysadenie liekov vedie k poklesu hmotnosti.

            Podľa miesta uloženia tuku rozlišujeme dva klinické typy obezity- androidný typ a gynoidný.  Práve androidný typ obezity so sústredením tuku abdominálne, viscerálne (s maximom v brušnej dutine- telo má tvar jablka) sa považuje za rizikový faktor aterosklerózy. Viscerálna obezita je charakteristická ukladaním tuku okolo vnútorných orgánov. Nemusí byť spojená s obezitou, ale jej zdravotné následky sa spájajú podobne ako pri androidnom type s aterosklerózou (Blanárová, 2008).

Na určenie stupňa obezity sa  v epidemiologických štúdiách používajú viaceré metódy, ale najmä BMI , WHR. index, obvod pása (WC).

            Body mass index (BMI) sa vypočíta telesná hmotnosť (kg)/ telesná výška² v metroch.

Poskytuje mieru nadváhy a obezity pre obe pohlavia a všetky vekové kategórie dospelých. Jeho index vyjadruje mieru podváhy, nadváhy a obezity u dospelých . Pri redukčných diétach dochádza k strate svalstva a pri následnom náraste tukového tkaniva, ktoré je ľahšie ako svalová hmota výsledok môže byť skreslený.

Tabuľka 2.: BMI kategórie

Zdroj: WHO, 1997

            WHR index (Waist to Hip Ratio) sa vypočítava z pomeru obvodu pása (v horizontálnej rovine cez pupok) k obvodu bokov (v horizontálnej rovine v mieste trochanterov). Používa sa textilná pásová miera na určenie typu obezity a ako indikátor kardiovaskulárnych ochorení. Podľa niektorých autorov je index WHR spoľahlivejší ako BMI, pretože dokáže zachytiť centrálny- androidný typ obezity (Webb, 2002). Je nutné upozorniť, že sa používa niekoľko definícií merania pása. Pri porovnávacích štúdiách je preto potrebné overiť podľa ktorej definície bol obvod pása meraný (Bláha, 2002).

Obvod pása informuje o hodnotách vnútrobrušného tuku. považuje sa za lepší indikátor  intraabdominálneho tuku ako BMI. Používa sa ako jeden z hlavných kritérií pri určovaní metabolického syndrómu. Podľa výsledkov rôznych štúdií dokáže lepšie identifikovať rizikové faktory kardio-metabolických ochorení ako sú dyslipidémia, hyperglykémia a DM.

Tabuľka 3: Obvod pása a jeho vzťah k zvýšenému a vysokému riziku

                      kardiovaskulárnych a metabolických porúch

Zdroj: Cvíčelová, 2008

            Luptáková a kol. (2008) vo svojej práci porovnáva hodnoty BMI medzi ženami so Slovenska a ženami z okolitých krajín. Zistili, že slovenské ženy vo veku 60-90 rokov vykazujú vyššie hodnoty BMI ako talianske ženy v rovnakom veku. Príčinou môžu byť odlišné stravovacie návyky. Zmena životného štýlu, úprava stravovacích návykov a zvýšenie fyzickej aktivity je najdôležitejší faktor v prevencii rozvoja chronických ochorení (Cvíčelová, 2008).

Hypertenzia

            Z hľadiska  kardiovaskulárneho rizika je optimálny tlak krvi menší ako  120/80 mmHg. Patrí medzi najčastejšie dôsledky obezity. Podľa prieskumov NCZI sa potvrdilo, že u obéznych osôb v produktívnom veku (BMI, WHR index) je prevalencia hypertenzie 4x vyššia ako u osôb s odporúčaným BMI (Baráková, 2009).

Pri hypertenzii bola dokázaná zvýšená produkcia voľných kyslíkových radikálov, ktorá môže byť zodpovedná za zhoršenú vazodilatáciu. Podávanie antioxidantov pri hypertenzii zabránilo zvýšeniu tlaku krvi. Štúdia DASH (Dietary Approaches to Stop Hypertension) sledovala vplyv zelenino-ovocnej diéty na krvný tlak hypertenzných pacientov. Rozsiahle klinické štúdie nepotvrdili benefičný vplyv antioxidantov pri vyvinutej klinickej hypertenzii. Podľa uvedených zistení sa zdá, že strava bohatá na ovocie a zeleninu môže slúžiť skôr ako prevencia, než liečba hypertenzie (Pecháňová, 2007).

            Zmenou životného štýlu možno zabrániť rozvinutiu hypertenzie a dosiahnuť normálne hodnoty krvného tlaku. Odporúča sa redukcia hmotnosti pri obezite, redukcia príjmu soli, zmena stravovania, fyzická aktivita, obmedzenie nadmernej konzumácie alkoholu, eradikovať tabakizmus. V úprave stravovania sa odporúča namiesto soli uprednostňovať rastlinné koreniny, uprednostňovať surové potraviny pred  spracovanými, konzervovanými a instantnými. Zabezpečiť zvýšený príjem draslíka, ktorý sa nachádza najmä v ovocí (banány, marhule, sušené slivky), v zelenine (strukoviny, zemiaky v šupke, tekvica) a rybách. Počas posledných 10 rokov sa ukazuje, že zvýšený príjem draslíka a diétne odporúčania založené na diéte DASH (diéta bohatá na ovocie, zeleninu, nízkotučné mliečne výrobky sa zníženým obsahom cholesterolu a saturovaného tuku) znižuje tlak krvi (European Society of Cardiology, 2008).

Inzulínová rezistencia

            Glukóza je najdôležitejším sacharidom v organizme. Je bezprostredným dodávateľom energie pre všetky bunky, predovšetkým pre nervové bunky centrálneho nervového systému. Normálna koncentrácia glukózy (glykémie) v krvi je 4,0- 6,0 mmol/l.  Zdravý organizmus si ju udržiava predovšetkým hormonálnou reguláciou. Pri zvýšení koncentrácie glukózy v krvi sa zvyšuje sekrécia inzulínu v pankrease. Inzulín podporuje ukladanie glukózy s následnou tvorbou glykogénu, čím hodnota glykémie klesá. Inzulín je  hormón potrebný na premenu cukrov, škrobov a iných látok na energiu potrebnú pre každodenný život. Inzulínová rezistencia je stav, pri ktorom telo nie je schopné správne využívať inzulín. Popisuje sa ako novoobjavený rizikový faktor kardiometabolického rizika. Vysoká  glukóza v krvnej plazme poškodzuje cievy a nervy, spôsobuje komplikácie ako napríklad srdcové ochorenia a mozgové príhody. Zvýšená hladina cukru v krvi môže súvisieť so zlou životosprávou, nadmernou výživou a obezitou (Ostrihoňová, 2005).

Dyslipoproteinémie

            Zvýšené hladiny tukov v krvi majú za následok vznik a rozvoj aterosklerózy a s ňou súvisiacich chronických ochorení. Lipidy v krvi cirkulujú vo forme lipoproteínov. Sú to častice s hydrofilným povrchom. Skladajú sa z vrstvy fosfolipidov a bielkovinových apolipoproteínov. Jadro majú zložené z triacylglycerolov a esterov cholesterolu.

Rozdelenie dyslipidémie:

primárna         -   podmienená odchýlkami v genetickej výbave,

sekundárna     -  zapríčinená zlou životosprávou, hypotyreózou, obezitou, konzumáciou alkoholu, zvýšenou hladinou cukru v krvi, užívaním kontraceptív a inými príčinami.             

            LDL cholesterol- lipoproteín  s nízkou hustotou, je jeden z najrizikovejších. Pretrváva dlho v cirkulácii. Je veľmi pomaly vychytávaný pečeňou a vďaka malému objemu dobre preniká do priestoru endotelu. Je podkladom vzniku penových buniek a  aterogénneho  plátu.

            HDL cholesterol zabezpečuje opačný proces- transport cholesterolu zo steny ciev do pečene. Vylučuje sa žlčou. Pôsobí ako relaxačný faktor endotelu, upravuje jeho dysfunkciu. Pôsobí protizápalovo, bráni prieniku leukocytov do subendotelového priestoru. Inhibuje apoptózu a sekundárnu hemostázu. Jeho nízke hodnoty sú spojené s výrazne vyšším rizikom aterotrombotických príhod. Jeho nízke hladiny sa vyskytujú pri abdominálnej obezite, inzulínovej rezistencii, u osôb s fyzickou inaktivitou a u fajčiarov. Liečba nízkych hladín HDL je založená predovšetkým na úprave životosprávy, znížení BMI, abstinencii fajčenia a zvýšení pohybovej aktivity. 

            Triacylglyceroly- ich aterogenita je závislá na veľkosti častíc. Rizikové sú malé častice veľmi nízkej hustoty (malé VLDL) a strednej hustoty (IDL). Ich vysoká hladina býva spojená s nízkym HDL a vysokým LDL cholesterolom (Bultas, 2004).

            Dyslipoproteinémie ovplyvňuje strava bohatá na živočíšne tuky a cholesterol, v dôsledku čoho riziko srdcovo-cievnych chorôb stúpa. Nevhodné potraviny sú najmä: tučné mäso, vnútornosti, maslo, plnotučné syry, plnotučné mlieko, smotana, zmrzlina, margaríny z palmového a kokosového oleja, čokoláda, údeniny. Na úpravu je tiež dôležitá pravidelná a dostatočná konzumácia  čerstvého ovocia a zeleniny, dostatočný príjem  potravín, ktoré obsahujú ochranné nutrienty antioxidanty -vitamíny, flavonoidy, minerálne látky a stopové prvky (Kujaník, 2007).