Vegetariánstvo

Je orientácia stravovania na rastlinnú potravu. Výraz vegetarián je odvodený od slova  „vegetus“ - čulý, živý, svieži. Ako prvý tento termín začala používať v roku 1847 Vegetariánska spoločnosť (Vegetarian society) v Anglicku, ktorá propagovala priaznivé účinky tohto životného štýlu. Odmietanie  mäsa sa v najrôznejších  podobách objavuje v celej histórii ľudstva. Veľakrát ide o životnú filozofiu, ktorá ovplyvňuje aj životný štýl jednotlivcov (Janda, 2001) .

Zaraďuje sa sem niekoľko variant výživy: 

1.      semivegetariáni- niektoré zdroje uvádzajú aj pojem „demigetariáni“- prijímajú len určitý druh masa, zo stravy vylučujú červené mäso alebo aj hydinu, niektorí nejedia ani ryby a morské živočíchy,

2.      laktoovovegetariáni- rastlinná potrava, mlieko, mliečne výrobky a vajcia,

3.      laktovegetariáni- konzumujú rastlinnú potravu, mlieko a mliečne výrobky,

4.      ovovegetariáni- nekonzumujú mäso, mlieko, mliečne výrobky, syry, ale nevylučujú vajcia,

5.      vegáni- prísna forma vegetariánstva, spojená s konzumáciou ovocia a zeleniny vystavených slnečnému svetlu (niekedy sa vyhýbajú aj zemiakom), odmietajú všetky živočíšne produkty,

6.      frutariáni- obmedzujú sa  len na stravu rastlinného pôvodu, surové alebo sušené ovocie a oriešky, semená a olivový olej a niektoré druhy zeleniny, nemala by byť zabitá žiadna pôvodná rastlina,

7.      vitariáni- uprednostňujú zásadne surovú, tepelne neupravenú stravu. Zastávajú názor, že tepelne upravená strava je pre človeka neprirodzená. Niektorí vitariáni ( vita- život) jedia aj surové živočíšne produkty. Nemusí ísť vždy o vegetariánov v pravom význame slova,

8.      pesco- vegetariáni- nekonzumujú mäso (ani biele), konzumujú ryby a plody mora, mliečne výrobky, vajcia (Kulhavý, 2007).

Posledná skupina pudingoví vegetariáni  (americká verzia vegetariánstva) sa k skutočnému vegetariánstvu neráta. Rozšírená je táto forma predovšetkým u dospievajúcich, odmietajú mäso a živočíšne produkty. Nahrádzajú ho konzumáciou pizze, zmrzliny, fastfood s nedostatkom zeleniny a ovocia. Táto forma stravovania môže zanechať výrazné následky na zdravotnom stave a rozvoji chronického ochorenia. 

Vegetariánstvom sa ľudia riadia z rozličných dôvodov:

  -náboženské a duchovné -niektorí ľudia si vegetariánstvo zvolili kvôli svojmu vierovyznaniu alebo duchovnému presvedčeniu. Najčastejšie sa jedná o: Hinduizmus, Budhizmus, Džinizmus, Cirkev adventistov siedmeho dňa, Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní, Rastafari a Medzinárodná spoločnosť pre Krišnovo vedomie. Aj najpočetnejšie náboženstvá ako sú kresťanstvo, judaizmus a islam majú vo svojej viere, alebo pravidlách zmienku o čiastočne bezmäsitej strave.

  -zdravotné - veľa ľudí sa rozhodlo nekonzumovať mäso pre zlepšenie svojho zdravotného stavu. Možné zlepšenia sa týkajú výživy a ochrany. Bolo zistené znížené riziko ochorenia rakovinou. Obmedzená alebo úplná absencia mäsitej stravy znižuje riziko vysokého krvného tlaku, srdcového infarktu, mŕtvice, vysokého cholesterolu, 2.typ diabetes mellitus a rakoviny konečníka, hrubého čreva, pľúc a prostaty. Ďalším dôvodom býva aj zníženie rizika infekcií spôsobovaných baktériou Escherichia coli. Táto baktéria sa nachádza v črevnej mikroflóre teplokrvných živočíchov, jej výskyt vo vode alebo potravinách spôsobuje znečistenie fekáliami. Tie sa dostávajú do potravín nielen pri spracúvaní mäsa v mäsopriemysle ale chovom živočíchov sa prenášajú aj na ostatné potraviny (zelenina)^.  Dôvodom môže byť aj presvedčenie, že človek nie je mäsožravec a mäso konzumuje iba z núdze.

  -etické -s etickými dôvodmi úzko súvisia aj tie filozofické. Ide hlavne o prejav sympatií a spolupatričnosti so zvieratami s ohľadom na ich práva. Preto sú vegetariáni presvedčení že nemajú žiadne právo zabíjať a konzumovať zvieratá.

 -enviromentálne -konzumovanie živočíšnych produktov a chov zvierat má za následky obrovské znečistenie a s ním spojené ekologické problémy. S nárastom populácie priamo súvisí aj zvyšovanie zdrojov potravy. Veľký dopyt po zvieracích produktoch má za príčinu zvyšovanie ich chovu. Pre zvieratá sa vytvárajú plochy, väčšinou na úkor lesa, ktoré sa znečisťujú a podliehajú erózií. Taktiež sa veľká časť pestovaných potravín (napr. obilie) používa na vykrmovanie zvierat na úkor ľudí (Dôvody, 2008).

  História vegetariánstva

Najstaršie záznamy o vegetariánstve ako o spôsobe a zvyku medzi veľkým počtom ľudí sa týkali starovekej Indie a starovekého Grécka. V oboch prípadoch bolo vegetariánstvo úzko späté s nenásilným konaním proti zvieratám (v Indii sa nazýva ahinsa). Počas rímskej ríše a neskorej Antiky sa vegetariánstvo prakticky vytratilo z Európy. V stredoveku niektorí mnísi nekonzumovali mäso z asketických dôvodov. Počas renesancie sa objavilo v Európe, ale do popredia sa dostalo až v 19. a 20. storočí.

Historicky bolo vegetariánstvo často založené na filozofických názoroch. Stúpenci  hinduistických a budhistických spoločenstiev mali starodávne tradície odmietania konzumácie mäsa. Vyplývali z viery, že všetok život je posvätný a duša sa reinkarnuje do ostatných živých bytostí.

Jednou z prvých výrazných osobností spájaných s vegetariánstvom bol Pythagoras   (6. storočie pred Kristom). Údajne sa takto stravoval celý život. Mal veľa následníkov. Výraz „Pythagorejci“ často označoval súčasných vegetariánov. Medzi významných predstaviteľov vegetariánstva patria historik Herodotos (5.storočie pred Kristom), Sokrates, Platón, Rimania Ovidius, Cicero,  Seneca, Hippokrates, Leonardo da Vinci, J.J. Rosseau, Victor Hugo, Lev Nikolajevič Tolstoj, Albert Einstein, Gándhí a mnohí iní. Počas stredoveku dodržiavali vegetariánstvo len niektoré mníšske rády. Moderné vegetariánstvo sa dostalo do povedomia spoločnosti počas 19. storočia.  V roku 1847 Vegetariánska spoločnosť, britská nenáboženská spoločnosť, spopularizovala pojem vegetarián. Propagácia vegetariánstva získala celosvetovú podporu po vzniku Medzinárodnej vegetariánskej únie (International Vegetarian Union) v roku 1908. V druhej polovici 20. storočia, povzniesol austrálsky filozof Peter Singer otázku vegetariánstva a práv zvierat (Stuart, 2007). V roku 1988 vznikla Európska vegetariánska únia (EVU). Jej prezidentom je v súčasnosti MUDr. Igor Bukovský.

Československá vegetariánska spoločnosť  vznikla v septembri 1989 v Piešťanoch. Zakladajúcimi členmi sa stali odborníci v oblasti zdravej výživy- PhDr. Anna Galovičová, Karel Červený s manželkou (autori Vegetariánskej kuchárky), či biológ a matematik Tomáš Husák z Prahy. Na konci 20. storočia sa v západných krajinách stali vegetariánske reštaurácie a predajne bežným javom. Potravinársky priemysel sa prispôsobuje a na trhu sa objavujú špeciálne vegetariánske potraviny.