Vegetariánstvo a chronické ochorenia

Kardiovaskulárne ochorenia

            KVCH je súhrnné označenie pre ochorenia koronárnych, mozgových a periférnych tepien, ischemickej choroby srdca, anginy pectoris, infarktu myokardu, akútnej cievnej mozgovej príhody.

Vplyv vegetariánskej stravy bol sledovaný aj v súvislosti s kardiovaskulárnymi ochoreniami. Podľa Americkej dietologickej asociácie je u vegeteriánov  nižší výskyt kardiovaskulárnych chorôb aj v porovnaní so semi-vegetariánmi. Táto skutočnosť súvisí s dostatočnou konzumáciou vlákniny, nízkymi hladinami lipidového spektra a vyšším príjmom antioxidantov (Béder, 2005). Podľa Sabaté (2001) je u vegetariánov o 25% menšie riziko úmrtia v dôsledku koronárnych chorôb, čo súvisí s nižším výskytom aterosklerózy. Vo svojej štúdii Adebawo a kol. (2006) popisuje, že náhrada živočíšnych produktov vegetariánskou stravou mala vplyv na zníženie krvného tlaku u pacientov s hypertenziou.

Obezita 

U vegetariánov bol zistený celkovo nižší BMI. Pozorovacie štúdie ukazujú, že hmotnosť a BMI u vegetariánov sú približne o 3% až 20% nižšie ako u nevegetariánov.  Prevalencia obezity sa pohybuje okolo 0- 6% u vegetariánov a 3- 20% u nevegetariánov (Appleby a kol., 2002). Randomizované štúdie naznačujú, že za tieto odlišnosti sú zodpovedné diétne faktory ovplyvňujúce príjem energie. Pretože vegetariánstvo je spojené so zníženou hmotnosťou a nižšou mierou obezity, je podstatne nižšie riziko vzniku ICHS, hypertenzie a DM. Podľa výsledkov štúdie vegetariáni vynakladajú aj menej prostriedkov na zdravotnú starostlivosť v porovnaní s nevegetariánmi (Berkow, 2005).

Onkologické choroby

V novembri 2007 bola Svetovou nadáciou pre výskum rakoviny (WCRF) a Americkým ústavom pre výskum rakoviny (AICR) publikovaná správa, ktorá popisovala existujúce štúdie  o vzťahu  rizika vzniku rakoviny a životného štýlu.

Vedci skúmali špeciálne preverené systematické prehľady svetovej vedeckej literatúry. Skúmali, ako vplývajú modifikovateľné faktory životného štýlu na riziko vzniku rakoviny (WCRF a AICR, 2007). Obezitu charakterizuje chronický zápal. Ako jeho dôsledok môže nastať poškodenie DNA a tým aj vznik rakoviny. Na druhej strane mierna obezita pravdepodobne chráni ženy pred menopauzou a pred rakovinou prsníka. Nepodarilo sa však zistiť, o aký mechanizmus ide. Podľa správy WCFR  má vláknina pravdepodobne ochranný účinok pred nádormi kolorekta. Vegetariánska strava je vo všeobecnosti bohatá na vlákninu.

Celkové dôkazy o ochrannom účinku ovocia a zeleniny sú menej presvedčivé, ako sa predpokladalo. Zelenina a ovocie s nízkym obsahom škrobu chráni pred rakovinou  ústnej dutiny, hrdla, hrtana, pľúc a žalúdka. Existuje presvedčivý dôkaz, že nadmerná konzumácia mäsa a mäsových výrobkov  zvyšuje riziko rakoviny čriev (Šramková, 2006). Všeobecne sa predpokladá, že človek je všežravec. Podľa požiadaviek na zdravú výživu má strava obsahovať živočíšne aj rastlinné bielkoviny. Pri konzumácii červeného mäsa však narastá hladina N- nitrózoamínov v organizme. Pravdepodobne podmienené vysokým obsahom hémového železa. Počas výroby sa dostávajú do mäsových výrobkov dusitany , dusičnany a iné konzervačné látky. Tieto sú pravdepodobne karcinogénne. V organizme sa menia na N- nitrózozlúčeniny (Ševčíková, 2006). Vo vegetariánskej strave je konzumácia mäsových výrobkov (šunka, slanina, párky) neprípustná.

Semivegetariánska a ovolaktovegetariánska strava s obsahom mlieka a mliečnych výrobkov spĺňa požiadavky zdravej výživy.

Strava vegetariánov je vo všeobecnosti chudobná na energeticky bohaté jedlá a nápoje, saturované tuky a potraviny s vysokým glykemickým indexom.

Vo vegetariánsky dobre zvolenej strave sa vyššie potraviny nevyskytujú (WCRF a AICR, 2007).

Národný onkologický ústav USA identifikoval okolo 35 rastlín, ktoré majú protirakovinové ochranné vlastnosti. Potraviny a byliny s najväčšou protirakovinovou účinnosťou sú cesnak, sójové bôby, kapusta, ďumbier, sladké drevo a mrkvovitá zelenina. Medzi potraviny s ochrannou protirakovinovou účinnosťou sa radia: cibuľa, citrusy, ľan, estragón, zelenina (brokolica, kapusta, karfiol, ružičkový kel) paradajky, baklažán a sladká paprika, hnedá ryža, celozrnná pšenica, ovos, jačmeň, rôzne byliny, uhorka, vodný a ananásový melón a bobuľoviny (Horáková, 2005). Epidemiologické štúdie demonštrujú úzku súvislosť medzi výživou s vysokou konzumáciou ovocia a zeleniny a redukovaným výskytom degeneratívnych ochorení vrátane mnohých typov rakoviny. Vegetariánska strava je významne bohatším zdrojom antioxidantov. Vo svojej práci Kudláčková a Dušínská (2004) popisujú fakt, že správne vegetariánske stravovanie môže predstavovať efektívnu prevenciu chronických ochorení.

Vegetariánsky spôsob života môže podľa britských vedcov znižovať riziko rakoviny. Vyplýva to z výskumov 52 700 žien a mužov. U vegetariánov sa vo všeobecnosti rakovina vyskytovala zriedkavejšie než u ľudí, ktorí si občas doprajú mäso. Odborníkov však prekvapilo, že v prípade vegetariánov je častejším javom rakovina hrubého čreva, ktorú veda doteraz spája s konzumáciou červeného mäsa. Vedecký tím z University Of Oxford pod vedení profesora Tima Keya, ktorý publikoval závery štúdie v odbornom magazíne American Journal Of Clinical Nutrition, rozdelil účastníkov výskumu vo veku od 20 do 89 rokov do štyroch skupín - konzumenti mäsa, konzumenti rýb, vegetariáni a vegáni. Po spracovaní výsledkov vyplynulo, že výskyt rakoviny medzi konzumentmi rýb a vegetariánmi, bol o niečo nižší než v prípade konzumentov mäsa (Key, 2006). Mnohé štúdie popisujú nižšiu celkovú úmrtnosť na onkologické ochorenia u vegeteriánov (Sabaté 2000).

Silva a kol. (2002) vo svojej štúdii sledovali ázijské ženy stravujúce sa vegetariánskym spôsobom. Popisujú u nich menšiu prevalenciu rakoviny pŕs ako u omnivorne sa stravujúcich žien. Tento výsledok sa pripisuje predovšetkým vysokým podielom zeleniny a strukovín v jedálnom lístku.

Donaldson (2004) popisuje vo svojej štúdii vzťah medzi konzumovaním červeného mäsa a vyšším výskytom rakoviny hrubého čreva. U vegetariánov vďaka vyššej spotrebe vlákniny, zeleniny a ovocia je celkovo nížší výskyt rakoviny pľúc a kolorekta.

Sabaté (2001).

Osteoporóza

Je progredujúce ochorenie skeletu spojené so znížením kostnej denzity, jej predpokladom je strata kostnej hmoty o viac ako 3% ročne. V súčasnosti ide o najčastejšie degeneratívne ochorenie kostí. Progreduje najmä vo veku vyššom ako 5. decénium života. Príčinou je nedostatočný príjem alebo porucha resorbcie vápnika a vitamínu D, ale aj rizikové faktory ako znížená fyzická aktivita, abúzus nikotínu a alkoholu. K zdraviu kostí však prispievajú aj bielkoviny, vitamíny, minerálne látky, ovocie a zelenina.

Bielkovinová podvýživa znižuje svalovú hmotu a silu a tým aj zvýšené riziko pádov a fraktúr, ale vysoký príjem bielkovín viacerí autori spájajú s kostnou stratou a tým s možným rozvojom osteoporózy. Mechanizmus spočíva vo zvýšenej produkcii kyseliny fosforečnej a sírovej. Sú podstatne viac zastúpené v živočíšnych ako v rastlinných bielkovinách. Výsledkom je strata kalciových iónov v moči. Toto však nebolo preukázané v longitudinálnych štúdiách (Brányik, 2007).

Štúdie, ktoré porovnávajú stravovacie zvyky sú doteraz nejednoznačné. Pravdepodobne konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov prispieva k prevencii osteoporózy. Pozitívny efekt má aj sója, konzumácia ovocia a zeleniny a zvýšená pohybová aktivita. Niektoré štúdie poukazujú  na vyššiu potrebu kalcia pri zvýšenej konzumácii živočíšnych bielkovín. U vegánok bola popisovaná nižšia kostná denzita práve pri nedostatku kalcia. Ale vyšší príjem vitamínu K a draslíka u vegetariánov je popisovaný ako ochranný faktor pred vznikom osteoporózy.

Záverom možno povedať, že riziko fraktúry bolo podobné pre omnivorných,   vegetariánov a vegánov. Vegáni, ktorí nekonzumujú mliečne výrobky, by mali mať dostatočný prísun  vápnika z vhodných zdrojov, napríklad mandle, sezamové semená, tahin (sezamová pasta),  tofu a stravu s nízkym obsahom kyseliny oxalovej. Táto sa nachádza predovšetkým v  listovej zelenine ako je kapusta, špenát a pod. (ADA, 2003).

Homocysteín a vegetariánstvo

Homocysteín (Hcy) je neesenciálna aminokyselina. V posledných rokoch sa stala zaujímavou pre jej účinky. Urýchľuje rozvoj aterosklerózy. V odbornej literatúre je popisovaná ako „cholesterol tretieho tisícročia“. Vzniká metabolickou premenou z esenciálnej aminokyseliny metionínu.

Mnohé štúdie potvrdili jej toxicitu. Hyperhomocysteinémia sa dostala do popredia záujmu lekárov a odborníkov v oblasti výživy a potravinárstva. Je možné očakávať, že v blízkej dobe bude bežné vyšetrovanie jej hodnôt v krvi bežnou preventívnou záležitosťou. Zníženie jej hodnôt v krvi sa dá dosiahnuť predovšetkým podávaním folátu, kobalamínu a pyridoxínu, prípadne riboflavínu (Hyánek, 2003).

Rizikom alternatívneho stravovania môže byť práve deficit vitamínu B12,  najviacej postihnutými jeho deficitom sú najmä vegáni. V tradičnom stravovaní prevláda deficit kyseliny listovej- folátu, čo je príčinou vyšších hladín Hcy. U vegánov sa preto doporučujú opakované vitamínové terapie a individuálne doplnenie dostupnými prípravkami (Kudláčová a kol, 2003).