resumé- alternatíva

Správna výživa je základným predpokladom zdravého vývoja človeka. Súčasne je základnou podmienkou prevencie a liečby chronických ochorení, ktoré postihujú veľké skupiny obyvateľstva. Obyvatelia Európskej únie sa vyznačujú čoraz menšou fyzickou aktivitou, majú nadmerný energetický príjem, v strave dominuje nadmerné množstvo tukov, cukrov a soli. Dôsledkom sa stáva zvýšenie počtu osôb s nadhmotnosťou a obezitou a s tým súvisiaca  prevalencia chronických ochorení.

Chronické ochorenia majú negatívny dopad na ekonomiku EÚ. Zo štatistických údajov z roku 2008 vyplýva, že KVCH  čerpajú z ekonomiky EÚ 192 miliárd eur (57% tvoria náklady na zdravotnú starostlivosť, 21% náklady spojené so stratou produktivity, 22% starostlivosť o KV pacientov).

Podobná situácia je aj pri onkologických ochoreniach, kde sa predpokladá, že výživa je príčinou cca 30% nádorových ochorení v priemyselných krajinách (Altaner, 2004).

Vegetariánstvo, najmä jeho miernejšie formy, odborníci v oblasti výživy akceptujú ako vedecky podložený smer alternatívneho stravovania. Pri striktných formách (vegánstvo, frutariánstvo, vitariánstvo), ak je strava zložená len z rastlinných zdrojov, hrozí deficit niektorých esenciálnych prvkov. Na druhej strane vyššia konzumácia ovocia a zeleniny obsahuje esenciálne antioxidačné látky. Ich hladiny sú u vegetariánov signifikantne vyššie ako u nevegetariánov. Za predpokladu vhodne zostaveného jedálneho lístka majú vegetariáni nižší príjem energie, nižší obsah tukov (najmä  živočíšnych), nízky príjem soli, vyšší obsah polysacharidov. Niektorí odborníci neodporúčajú striktné  formy vegetariánstva v období rastu (pre deti), tehotenstva a laktácie (dojčiace ženy), starých ľudí.

Doteraz získané údaje poukazujú na pozitívny vzťah medzi vegetariánstvom a zníženým vznikom chronických ochorení ako obezita, hypertenzia, diabetes mellitus, KVCH a onkologické ochorenia.   

Makrobiotika a najmä jej miernejšie formy sa hodnotia pozitívne, vzhľadom na obmedzený príjem jednoduchých cukrov, kuchynskej soli, saturovaných tukov a vylúčenie priemyselne vyrábaných potravín. Trvalý nedostatok tekutín však zaťažuje obličky, kardiovaskulárny systém. Pri striktnom dodržiavaní makrobiotiky sú niektoré zložky výživy deficitné. Neodporúča sa u populačných skupín s vyššími výživovými nárokmi (deti, dospievajúci, gravidné a dojčiace ženy, starí ľudia a osoby v rekonvalescencii alebo choré).

Stredozemná strava obsahuje viacero antioxidantov, je prospešná pre zdravie a pôsobí hlavne proti vzniku kardiovaskulárnych ochorení. Vyhovuje všetkým zásadám zdravej výživy.

Výživa podľa krvných skupín sa zakladá na teórii, že vznik krvných skupín má vzťah s výživou a individuálnymi potrebami organizmu. O priaznivých účinkoch spomenutého stravovania neexistujú žiadne dôveryhodné dôkazy. Najzávažnejšie riziko je u krvnej skupiny 0, kde sa odporúča vysoko bielkovinová strava s prevahou saturovaných tukov, čo môže spôsobiť kardiovaskulárne, či iné chronické ochorenia.

Medzi pozitíva delenej stravy patrí, že odporúča do výživy zaraďovať viac rastlinných potravín, obmedziť bielu múku, cukor, polotovary, nasýtené tuky (bravčové mäso, majonéza, stužené tuky) a alkohol, čo sa zhoduje s vedeckými zásadami zdravej výživy. Je nízkoenergetická, čím predchádza vzniku chronických ochorení,  pri dodržiavaní zásad aj vyvážená. Samotné oddeľovanie potravín nemá škodlivý účinok. O jej účinnosti alebo o prednostiach zatiaľ neexistujú vedecké dôkazy.

Ľudia, ktorí sa stravujú alternatívnym spôsobom, môžu byť vystavení nedostatočnému príjmu niektorých esenciálnych nutrientov. Pri zvýšenom príjme vlákniny, kyseliny fytovej a oxalovej sa zhoršuje vstrebávanie minerálov. Pri jednostrannej konzumácii zeleniny je možný zvýšený príjem ťažkých kovov s ich následnou akumuláciou v organizme. Alternatívne stravovanie nie je vhodné pre vyvíjajúci sa organizmus detí. Ak je strava jednostranná a nevyvážená, nezabezpečuje optimálny príjem všetkých potrebných zložiek.

U ľudí preferujúcich prísne alternatívne a nevedecké smery vo výžive  ide o extrém. Na druhej strane ľudia preferujúci nesprávnu výživu sú viac ohrození chronickými chorobami, ktoré sa označujú ako novodobá epidémia.  Otázkou zostáva, ktorý z týchto dvoch extrémov zanechá väčšie škody na zdraví, a súčasne má aj ďalekosiahlejšie sociálne, zdravotné a ekonomické dopady.