Prečo je dôležité hýbať sa ...

Medzi príčiny čoraz viac sa vyskytujúcich chronických ochorení, ktoré sa posúvajú do čoraz mladšieho veku okrem nesprávnej výživy, stresu patrí jednoznačne aj nedostatok pohybu.

Súčasný životný štýl človeka dnešnej doby vyzerá nasledovne: ráno sadneme do auta, výťahom sa dopravíme do kancelárie (hlavne sa vyhnúť schodom alebo podobnej námahe), sadneme si za PC, poobede autom nakúpime, dopravime sa domov, čímsi rýchlo zaženieme hlad a hurá pred ďalšiu obrazovku. Naše decká tiež prepadli čaru obrazoviek, videohier, žijú v inom virtuálnom svete..možno sú na tom ešte horšie...ale čo ich takto čaká?

Význam pohybu a dostatku telesného zaťaženia na udržanie zdravia, prevenciu chorôb, potlačením nepriaznivých sprievodných javov staroby popisovali už antický lekári (Hippokrates, Galén z Pergamu a i.). Telesné cvičenia mali dôležité miesto aj v medicíne starej Číny, Perzie a Egypta.

Človek sa musel od začiatku svojej existencie pohybovať aby prežil, aby si zaobstaral potravu, lovil, neskôr dopestoval plodiny...ako to vyzerá dnes s nami?...vďaka modernej dobe máme o všetko postarané, nemusíme loviť, ani stať sa poľnohospodármi aby sme prežili...potravy máme dostatok, teda vlastne nie dostatok, ale prebytok. Odstránili sme z nášho života pohyb- máme nízky energetický výdaj a na druhej strane vysoký energetický príjem. Dôsledok uvedeného stavu je rozvoj chronických ochorení (mnohí to poznáme na vlastnej koži), a čo je horšie, takýto spôsob života od nás preberajú aj naše deti. Nedovoľme im stať sa predčasne pacientmi! Nestávajme sa dobrovoľne otrokom modernej doby!

Pravidelným pohybom prospievame celému nášmu organizmu. Prostredníctvom pohybu priaznivo vplývame na naše srdce (znižuje sa frekvencia jeho práce), znižuje sa tlak krvi, frekvencia dýchania, stávame sa viac odolnými voči stresu a únave. Už po 6 mesiacoch pravidelného cvičenia dochádza k poklesu srdcovej frekvencie o 20 pulzov za minútu, čo umožňuje podávať lepší výkon pri nižších nárokoch na prácu srdca, za toto obdobie dochádza aj k poklesu systolického tlaku krvi o 10 torrov.

 Pri telesnom zaťažení sa mení aj tvorba a vylučovanie hormónov. Najviac je objasnený účinok beta endorfínov a enkefalínov. Práve tieto zlepšujú náladu, blokujú bolesť, navodzujú spánok. Pri dlhotrvajúcom zaťažení sa zvyšuje ich hladina až 5 násobne. Známy je stav eufórie u rekreačných bežcov, ktorí často nepociťujú bolesť ani pri úraze.

Pravidelným a primeraným pohybom pozitívne ovplyvníme aj úbytok kostnej hmoty a chránime sa pred osteoporózou, zlepšíme výživu tkanív kĺbov, znížime ich zraniteľnosť a zvýšime toleranciu zaťaženia.

Na nedostatok pohybu naše svaly reagujú skracovaním, tuhnutím, majú sklon k oslabovaniu a ochabovaniu. Pacientovi pripútanému na lôžko sa v priebehu 14 dní zníži celková sila o 20%.

Dlhodobý prísny kľud na lôžku  (starí ľudia) má za následok zhoršenie celkového obrazu ochorenia.

Bolesť chrbta môže mať podklad vo funkčnej poruche pohybového systému, ktorého najlabilnejšou zložkou sú svaly- a to nielen v spojení s úponmi chrbtice, ale aj vzdialené svaly a svalové skupiny, ktoré majú vplyv na správne držanie tela,, stabilizáciu a pohyb. Najčastejšie reaguje práve krčná a bedrová časť chrbtice (nesprávne držanie tela, poloha hlavy v predklone pri čítaní). Prevencia takýchto bolestí je pravidelné posilovanie svalov chrbta a brušných svalov, lieky od bolesti neodstránia príčinu bolesti, tú musíme odstániť my starostlivosťou o naše telo pravidelným cvičením (aj v kancelárii počas prestávok jednoduchými cvikmi, verte , že mi dáte za pravdu ak to skúsite).

Dobrá správa je, že už 6 týždňov špeciálne zameraného tréningu zlepší svalovú silu o 20% a vytrvalosť o 1/3 (vidíte, to je to svetielko a povzbudenie, určite sa oplatí začať a vytrvať).