Je dôvod na paniku?

Pandémia prasacej  chrípky- je alebo nie je dôvod na paniku?

Chrípka (bežná aj prasacia) patrí medzi vysoko nákazlivé choroby. Začína náhle bolesťami hlavy, zimnicou, teplotou nad 38oC, bolesťami svalov, kĺbov, neskôr sa pridáva suchý kašeľ, nádcha.  Vzácne sa môže vyskytnúť aj vírusový zápal pľúc. Častejšie však dochádza k vzniku bakteriálnych komplikácií, pretože baktérie ľahšie vstupujú a množia sa na sliznici oslabenej vírusovým zápalom. Stafylokoky, streptokoky, pneumokoky najčastejšie osídlujú horné a dolné dýchacie cesty a môžu spôsobiť baktériový zápal pľúc, ktorý je zvlášť nebezpečný pre osoby s oslabeným imunitným systémom, osoby trpiace chronickými chorobami, malé deti a starých ľudí.

Sú tri typy chrípkových vírusov - A, B a C. Najnebezpečnejšie sú vírusy typu A (bežná aj prasacia chrípka), ktoré majú najväčšiu schopnosť mutácie.  Práve tie vyvolali všetky väčšie epidémie a pandémie. Typ B vyvoláva menšie epidémie zvlášť v detských kolektívoch a chrípka spôsobená vírusom typu C býva sporadická a prejavuje sa podobne ako prechladnutie. Prirodzenými hostiteľmi vírusu A sú okrem ľudí aj zvieratá, na rozdiel od typu B a C, ktoré môžu infikovať len ľudí. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) 11. júna 2009 v súvislosti s chrípkou A (H1N1) vyhlásila pandemickú fázu číslo 6, čo je najvyšší stupeň pandémie. Doteraz sa objavila v 80 percentách krajín sveta a predpokladá sa, že zasiahne štvrtinu obyvateľstva Zeme.

V médiách sa stále objavujú správy o ďalších štátoch, ktoré vyhlásili epidémiu, hovorí sa o pandémii. Znie to hrozivo, vieme čo to znamená?

Infekčné choroby (aj chrípka) sa môžu vyskytovať v priestore a čase v rôznej intenzite. Sporadicky, epidemicky -viacero prípadov vyvolaných v pomerne krátkom čase na ohraničenom mieste, napr. vírus chrípky A a jeho subtypy, t.z. bežná aj prasacia chrípka. Pandemický výskyt znamená, že je postihnuté veľké množstvo ľudí na rozsiahlom území.

Pandémia však neznamená koniec sveta. Nie je dôvod na paniku. Masmédiá sa ženú za senzáciami, chrípka dobre predáva, najmä prasacia, preto je jej venovaná veľká pozornosť. Aj doteraz sa vyskytovali úmrtia na chrípku, a na jej následné bakteriálne komplikácie. Na sliznici oslabenej chrípkovým vírusom sa baktériám lepšie darí, rýchlejšie sa množia. Rozdiel medzi „bežnou chrípkou“ a „prasacou chrípkou“ je nasledovný, pričom príznaky sú rovnaké:

Prasacia chrípka predstavuje väčšiu hrozbu pre určité skupiny obyvateľstva, akými sú deti do dvoch rokov, tehotné ženy, osoby s chronickými ochoreniami. Tínedžeri a mladí dospelí sú na prasaciu chrípku taktiež  náchylnejší.

Obyčajná, sezónna chrípka je najhoršia pre starších ľudí, avšak pri prasacej chrípke to je naopak. Vedci sa domnievajú, že starší ľudia si vybudovali určitú imunitu, keďže v priebehu svojho života boli vystavení viacerým vírusom podobným prasacej chrípke. Navyše, ich imunitný systém nie je pravdepodobne takej búrlivej reakcie, ktorá je v skutočnosti príčinou všetkých zdravotných príznakov ochorenia.

Ak patríte  do tejto skupiny a prejavia sa u vás príznaky chrípky, zavolajte svojmu lekárovi. Ak na sebe spozorujete dýchacie ťažkosti (rýchle dýchanie u detí), bolesti v oblasti hrudníka, úporné vracanie alebo zvyšujúcu sa horúčku, navštívte lekára. Pre väčšinu ľudí bude však najlepšie ostať doma a odpočívať.

Pri odkašliavaní si zakrývajte ústa lakťom alebo plecom. Ostaňte doma ešte aspoň 24 hodín po klesnutí horúčky. Dostatok tekutín a lieky znižujúce teplotu a bolesť zmierňujú ťažkosti. Predpokladá sa, že človek je pre svoje okolie zdrojom nákazy minimálne dovtedy, kým mu nevymizne aj kašeľ. Doteraz sa prasacia chrípka neprejavila agresívnejšie ako bežná chrípka, nebolo na ňu viac úmrtí ani hospitalizácií ako na bežnú chrípku (len je ďaleko viac medializovaná).

Zdroj: Epis

Na Ukrajine nevedú štatistiku úmrtí na následky chrípkových ochorení, iba o pacientoch, ktorí neprežili komplikácie infekčného ochorenia vrátane zápalu pľúc. Vlani tu zomrelo na následky zápalu pľúc 6500 ľudí, teda mesačne v priemere okolo 540 osôb, pričom v uplynulých dvoch týždňoch zaznamenali iba 80 úmrtí na túto diagnózu.

Chronické choroby každoročne pripravia o život ďaleko viac ľudí ako chrípka, či už prasacia alebo bežná. Prečo sa im nevenuje rovnaká pozornosť v médiách?

Jedno však majú chronické choroby s možnosťou ochorieť na chrípku spoločné. Primárna prevencia spočíva aj v úprave životného štýlu. To znamená dostatok antioxidantov vo forme ovocia a zeleniny, dodržiavať zásady zdravej výživy, dostatok tekutín, pravidelná pohybová aktivita, obmedziť alkohol (na dezinfekciu vhodný :D) a cigarety. Posilní sa imunitný systém (organizmus sa s chrípkovou infekciou lepšie vysporiada) a znížia sa rizikové faktory chronických chorôb.