Dyslipoproteinémie

Zvýšené hladiny tukov v krvi majú za následok vznik a rozvoj aterosklerózy a s ňou súvisiacich chronických ochorení.

Lipidy v krvi cirkulujú vo forme lipoproteínov. Sú to častice s hydrofilným povrchom. Skladajú sa z vrstvy fosfolipidov a bielkovinových apolipoproteinov. Jadro majú zložené z trtriacylglycerolov a esterov cholesterolu.

Rozdelenie dislipidémie:

1. primárna- podmienená odchýlkami v genetickej výbave
2. sekundárna- zapríčinená zlou životosprávou, hypotyreózou, , obezitou, konzumáciou alkoholu, zvýšenou hladinou cukru v krvi, užívaním kontraceptív a inými príčinami

LDL cholesterol- lipoprotein  s nízkou hustotou, je jeden z najrizikovejších. Pretrváva dlho v cirkulácii. Je veľmi pomaly vychytávaný pečeňou a vďaka malému objemu dobre preniká do priestou endotelu. Je podkladom vzniku penových buniek a budúceho aterogénneho  plátu.

HDL cholesterol zabezpečuje opačný proces- transport cholesterolu zo steny ciev do pečene. Vylučuje sa žlčou. Pôsobí ako relaxačný faktor endotelu, upravuje jeho dysfunkciu. Pôsobí protizápalovo, bráni prieniku leukocitov do subendotelového priestoru. Inhibuje apoptózu a sekundárnu hemostázu. Jeho nízke hodnoty sú spojené s výrazne vyšším rizikom aterotrombotických príhod.

Jeho nízke hladiny sa vyskytujú pri abdominálnej obezite, inzulínovej rezistencii, u osôb s fyzickou inaktivitou a u fajčiarov.

Liečba nízkych hladín HDL je založená predovšetkým na úprave životosprávy, znížení BMI, abstinencii fajčenia a zvýšení pohybovej aktivity. 

Triacylglyceroly- ich aterogenita je závislá na veľkosti častíc. Rizikové sú malé častice veľmi nízkej hustoty( malé VLDL)a strednej hustote (IDL). Ich vysoká hladina býva spojená s nízkom HDL a vysokým LDL cholesterolom.(Bultas,J., Karetová, D.,: Současnost a perspektivy léčby dyslipidémií. In: Via practica. Roč.1. č. 1. 2004 ISSN: 1336-4790)

Hladinu tukov v krvi ovplyvňuje strava bohatá na živočíšne tuky a cholesterol a riziko srdcovo-cievnych chorôb stúpa. Nevhodné potraviny sú najmä: tučné mäso, vnútornosti, maslo, plnotučné syry, plnotučné mlieko, smotana, zmrzlina, margaríny z palmového a kokosového oleja, čokoláda, údeniny  Na úpravu je tiež dôležitá pravidelná a dostatočná konzumáciou  čerstvého ovocia a zeleniny , dostatočný príjem tých potravín ktoré obsahujú ochranné nutrienty antioxidanty -vitamíny, flavonoidy, minerálne látky a stopové prvky. 

Tuky sú energeticky najbohatšou zložkou potravy. V porovnaní s bielkovinami a sacharidmi je ich energetická hodnota viac ako dvojnásobná. Mali by pokrývať približne 30% celkového denného príjmu energie, čo zodpovedá asi 60-80 g denne.  neustále sa obmieňajú, uvoľňujú zo zásob, transportujú krvou  a metabolizujú, alebo sa ukladajú do iných tukových tkanív. Rozdeľujú sa na tri hlavné skupiny: triacylglyceroly, fosfolipidy a cholesterol.

Triacylglyceroly slúžia hlavne ako energetická zásoba. Sú tvorené troma molekulami mastných kyselín estericky viazaných na molekulu glycerolu. MK triacylglycerolov môžu byť nasýtené, cis-mononenasýtené, transmononenasýtené a polynenasýtené MK. Všeobecne platí, že čím je v triacylglycerole viac nasýtených MK, tým je pri izbovej teplote tuhší. Živočíšne tuky obsahujú viac nasýtených MK. Rastlinné oleje majú vyšší podiel nenasýtených MK. Prísun nadmerného množstva tukov v potrave vedie k zvyšovaniu hladín TG aj cholesterolu v krvi a ukladaniu tukov do zásoby. American Heart Association a European Heart Association odporúča, aby hladina celkového cholesterolu v krvi nebola vyššia ako 5mmol/l. jeho zdrojom sú predovšetkým nasýtené MK a ich trans-formy, ktoré obsahujú živočíšne tuky.

Nasýtené mastné kyseliny zvyšujú hladinu cholesterolu v krvi a stým súvisiacich chronických ochorení, ako ateroskleróza, kardiovaskulárne ochorenia. Sú obsiahnuté prevažne v tukoch živočíšneho pôvodu. Sú prítomné v mäse, mlieku,  a v mliečnych výrobkoch.

Nenasýtené mastné kyseliny

Polynenasýtené MK – omega-3 a Omega-6- v posledných rokoch sa im venuje značná pozornosť. Hrajú významnú úlohu pri udržaní zdravého srdca, pomáhajú znižovať hladinu celkového cholesterolu a LDL-cholesterolu, ale aj hladiny TG v krvi.

Omega-3 MK – kyselina linolénová- sú obsiahnuté v rybom tuku, úhoroch , šprotoch, sleďoch a lososoch. Kardioprotektívny účinok má denné konzumovanie 25- 57 g rýb bohatých na O3MK (Psota, T.L., Gebauer, S.K., Kris-Etherton,P.: Dietary omega 3 fatty acid intake and cardiovascular risk. Am. J. Cardiol., 21, 2006, 4, p. 3-18.) v mnohých štúdiách bola mortalita na KVCH spojená s konzumáciou rýb.

V rastlinách sa O3MK  nachádzajú v oleji zo sójových bôbov, ľanových semenách, ľanovom oleji, vlašských orechoch.

Hlavným zástupcom Omega6 MK  je kyselina linolová. Nachádza sa v rastlinných olejoch – v kukuričnom, sójovom, slnečnicovom a olejoch s vysokým obsahom kyseliny linolovej. Pri vysokom príjme kyselina linolová môže znižovať koncentráciu HDL- cholesterolu v krvi(( Šramková, K., : Regulácia sérových lipoproteínov stravov. IN: Revue medicíny v praxi. 2007. Ročník 5, číslo4. ISSN1336-202X) Pri vysokej koncentrácii HDL v krvi sa znižuje riziko rozvoja aterosklerózy. ( Kujaník, Š., sen: Tuky a kardiovaskulárny systém. In: Slovenský lekár. Roč. 18, č.7-8, 2008  s. 152.,ISSN: 1335-0234)

Polynenasýtené kyseliny cis a trans . vyskytujú sa v organizme vo forne cis a trans. Cis forma je prirodzená, veľmi často sa vyskytujúca a vhodná na rýchle metabolizovanie MK. Trans forma („ trans fatty acids“ TFA) vzniká pri staršom priemyselnom spracovaní. Podľa epidemiologických štúdií je spojená s rozvojom KVCH. V poslednej dobe sa venuje zvýšená pozornosť jej spotrebe v potrave. Tvorí sa v malých množstvách v bachore hovädzieho dobytka a oviec. . môže sa objaviť v mlieku a červenom mäse. Jej vysoký prívod vedie k zvýšenej koncentrácie LDL- cholesterolu a zníženiu koncentrácie HDL- cholesterolu.. môže mať vplyv aj na metabolizmus glukózy, rozvoj DM typu2.. niektoré vedecké odhady predpokladajú, že aj čiastočné zníženie v potravinách môže viesť k výraznému poklesu diabetu 2. Typu.. Niektoré pokrmové tuky na našom trhu obsahujú až 20- 30% TFA, nachádza sa v trvanlivom pečive ajemnom pečive- v niektorých druhoch až 50%.( Kujaník, Š., sen: Tuky a kardiovaskulárny systém. In: Slovenský lekár. Roč. 18, č.7-8, 2008  s. 152.,ISSN: 1335-0234) Podľa štúdie   TRANSFAIR sa porovnávala spotreba TFA v 14 krajinách EÚ. Pre svoj vzťah ku KVCH by sa mali zaradiť do rovnakej skupiny ako nasýtené MK. Niektoré práce ich však považujú za niekoľkonásobne škodlivejšie. Podľa dietetických odporúčaní WHO na prevenciu chronických ochorení by prívod TFA mal predstavovať najviac 1% celkového energetického príjmu v strave WHO: Technical report series. Diet, nutrition and the prevention of chronic diseases. JECFA, TRS 916, Geneva, 2003, p. 149.)  
 

Efektívnejšie je menšie zníženie viacerých rizikových faktorov ako väčšie zníženie jedného rizikového faktora.

Spracovala: Mgr. Dana Kosáková