Delená strava
Vo svojej originálnej teórii dr. Hay tvrdí, že sa poruší zákon trávenia, ak sa počas jedla kombinujú sacharidy a bielkoviny. Zdôvodňuje to tým, že trávenie bielkovín vyžaduje veľmi kyslé prostredie a trávenie sacharidov prostredie zásadité. Pri súčasnej konzumácii sacharidov a bielkovín dochádza k preťažovaniu žalúdka, čo vedie k tomu, že časť potravy nie je dokonale strávená. To má škodlivý účinok na organizmus. Za neutrálne považuje tuky, ktoré sa trávia až v hornej časti tenkého čreva a preto nenarušujú tráviaci proces. Vychádza z názoru, že ľudské telo sa skladá z 80% zásaditých prvkov a z 20% prvkov kyslých. Dávky jedla sa majú skladať z 20% potravín tvoriacich kyseliny a 80% potravín tvoriacich zásady. Podľa tejto teórie príčinou mnohých chorôb je dlhodobé, chronické prekyslenie organizmu. Potraviny bohaté na bielkoviny ako mäso, salám, ryby, vajcia, syr, ale tiež sacharidy ako cukor, lúpané obilie, biela ryža patria k tvorcom kyselín. Zelenina, šaláty a ovocie patria k tvorcom zásad.
Funkcia tráviacej sústavy popísaná zástancami tejto formy alternatívy je s rozporom so všeobecne uznávanými medicínskymi poznatkami. Tráviace šťavy v žalúdku tvoria kyslé prostredie. Kyselina chlorovodíková má pH okolo 1,0, vplyvom potravy sa zmierni na 1,8 až 4,0. Tráviaca šťava pomáha rozkladať bielkoviny, aktivuje enzým pepsín, ktorý napomáha štiepeniu bielkovín a ničí baktérie prítomné v potrave. Kyslý obsah žalúdka je v tenkom čreva neutralizovaný enzýmami pankreasu. Optimálne pH v tenkom čreve je 6,5 až 8,8. Čím je obsah žalúdka kyslejší, tým viac tráviacich štiav pankreas vylúči. Ku konečnému štiepeniu bielkovín, sacharidov a tukov dochádza v tenkom čreve (Fořt, 2007).
V jedlách vnímaných ako bielkovinové alebo sacharidové (príloha A) sa v skutočnosti nachádzajú obe živiny aj keď v rôznom pomere. Proces trávenia prebieha súčasne. Keďže ľudský organizmus si dokáže sám regulovať acidobázickú rovnováhu, precenený je aj účinok kyselinotvorných a zásadotvorných potravín. Pri dodržiavaní odporučení je delená strava nízko kalorická. Samotné oddeľovanie živín nemá škodlivý účinok. O jej účinnosti však neexistujú žiadne vedecké dôkazy (Béder, 2005). Pri dlhodobom dodržiavaní by mohla spôsobiť deficit živín. Nemožno ju akceptovať ako hlavný prostriedok liečby závažných chorôb (Béder, 2005 ).
