Alternatívne stravovanie

Pod alternatívnymi spôsobmi stravovania rozumieme rôznu skladbu jedálnych lístkov, ktorá sa nejakým spôsobom odlišuje od odporúčanej výživovej pyramídy. Zástancovia niektorých alternatívnych smerov vo výžive nepovažujú vedecky podložené zásady správnej výživy za optimálne pre zdravie. Mnohé z nich nevychádzajú z vedecky dokázaných poznatkov. Nezakladajú sa na dokázaných tvrdeniach. Založené sú na nových teóriách o fungovaní ľudského organizmu a o vplyve výživy na zdravie. Charakteristické pre ne je, že  sľubujú rýchle a výrazné účinky na zdravie. V pozadí sú veľakrát komerčné záujmy so snahou o finančný zisk. Nezriedka sú súčasťou filozofických smerov (Béder, 2005). Pre alternatívny smer  sa často rozhodnú ľudia, ktorí majú zdravotné problémy a západná medicína im nedokázala pomôcť. Začnú venovať výžive väčšiu pozornosť. Konzumujú viac ovocia, zeleniny, menej jednoduchých cukrov, tukov a podobne (Paveleková, 2004). Niektoré alternatívne výživové odporúčania však môžu mať za následok nedostatočný príjem živín a následne vážne poruchy zdravia. Ak zaznávajú význam bežných liečebných postupov-  môžu mať katastrofálne následky (odmietanie operácie, chemoterapie atd.).

Medzi odborníkmi z oblasti výživy a mnohými lekármi je akceptovanou alternatívou stredomorská strava a vegetariánstvo. Najmä jeho miernejšie formy (Béder, 2005).

Pod  pojmom alternatívne stravovanie si predstavujeme  iný životný štýl, ktorý prináša aj nový pohľad na vnímanie spôsobu života. Dôvody na zmenu štýlu môžu byť rôzne. Ale v každom prípade ide o človeka, ktorý je odhodlaný na zmenu vo svojom živote, v protiklade s človekom, ktorý zotrváva v nezdravom životnom štýle čakajúc pomoc zvonku.  Niektoré stravovacie smery nie sú podložené vedeckými argumentmi. Opierajú sa o emócie, filozofické presvedčenie a tradíciu. Čo je ale prospešné, presadzujú umiernenosť vo výžive, duševnú pohodu a celkovú vnútornú harmóniu človeka, čo môže prispieť k zdraviu (Paveleková, 2004). Človek potrebuje asi 50 výživových faktorov, pri pestrej strave je ich deficit málo pravdepodobný, ale žiadna potravina nie je pre človeka nepostrádateľná (Béder, 2005).

Alternatívna výživa zahŕňa okrem vegetariánskych a makrobiotických diét aj stravu pripravenú z tzv. biopotravín a rôzne iné diéty, ako výživa podľa krvných skupín, delená strava a ďalšie (Ševčíková, 2006).