Výživa podľa krvných skupín

21.06.2009 22:00

V poslednej dobe sa na Slovensku  teší veľkej popularite kniha Dr. Petra J. D´Adama a Catherine Whitney- Výživa a krvné skupiny (California Fitness- Bohemia, 1998), s podtitulom- individuálne riešenie diéty k uchovaniu zdravia, pre dlhovekosť a dosiahnutie ideálnej hmotnosti. Podľa autora krvná skupina určuje náchylnosť k chorobám, je určujúcim faktorom energetickej hladiny, účinnosti metabolizmu, emočnou odpoveďou na stres a dokonca aj na našu osobnosť (Fořt, 2007).

            Základná myšlienka je jednoduchá- človek nie je klon, je individualita variabilná vo svojich vlastnostiach, ktoré sú dané dlhým vývojom. Podľa autora každá krvná skupina obsahuje genetickú informáciu o strave a o chovaní našich predkov. Ľudská rasa sa sťahovala a bola nútená svoju stravu prispôsobiť meniacim sa podmienkam. Nová strava sa stala príčinou rozvoja adaptačných mechanizmov v GIT a v imunitnom systéme, ktoré boli nevyhnutné pre prežitie a pre získanie nového domova. Tieto zmeny sa odrazili v rozvoji krvných skupín. Krvná skupina O sa podľa autora objavila na zemi pred asi 40 000 rokmi v Afrike, krvná skupina A vznikla niekde v Ázii alebo na Strednom východe pred 25 000 až 15 000 rokmi. Krvná skupina B vznikla medzi 10 000 až 15 000 rokmi v oblasti Himalájí na území súčastného Pakistanu a Indie. Krvná skupina AB vraj vznikla premiešaním Kaukazanov s krvnou skupinou A a Mongolov s krvnou skupinou B pred 1500 až 1200 rokmi.

            Protilátky proti krvným skupinám predstavujú systém najsilnejších protilátok v ľudskom imunitnom systéme. Väčšina ostatných protilátok potrebuje pre svoju tvorbu určitý druh stimulácie (očkovanie, infekcia). Protilátky krvných skupín sa tvoria automaticky, hneď pri narodení. Podľa autora má mnoho potravín  schopnosť aglutinovať (zhlukovať) krvinky určitých krvných skupín, zatiaľ čo iných nie. Potraviny, ktoré môžu byť škodlivé pre krvinky jednej krvnej skupiny, pre krvinky druhej krvnej skupiny môžu byť prospešné.

            Autor vychádza z teórie o špecifických zložkách potravy pôsobiacich na antigény červených krviniek, lektínov. Sú prirodzenou súčasťou všetkých potravín. Pôsobia na tkanivo organizmu a aj červené krvinky. Lektiny sú látky väčšinou bielkovinového, ale niekedy aj sacharidového typu. Reagujú s antigénmi červených krviniek a s tkanivami organizmu, spôsobujú zhlukovanie červených krviniek. Ľudský organizmus disponuje tiež určitými druhmi lektínov. Sú súčasťou imunitného systému. Pri konzumácii potravy obsahujúcej lektíny, ktoré nie sú zlúčiteľné s antigénmi krvnej skupiny, príde k reakcii, ktorá je o to vážnejšia, čím dlhšie cudzorodé lektíny pôsobia. Takto sú popisované neprimerané imunitné reakcie, potravinové alergie, ekzémy, migrény, atď. Dr. D´Adamo člení potraviny do troch kategórií, na „vhodné, neutrálne a nevhodné“.

U krvnej skupiny 0 sa odporúča konzumácia mäsa. Doporučuje sa vylúčiť potraviny bohaté na sacharidy, ale aj mliečne výrobky. Pri nadmernej konzumácii mäsa môže hroziť vysoká pravdepodobnosť kardiovaskulárneho ochorenia ešte v produktívnom veku. V dôsledku redukcie príjmu vápnika mu hrozí osteoporóza a s ňou spojené komplikácie. Tiež vysoký obsah bielkovín je spájaný s kostnou stratou a so zvýšením rizika osteoporózy. Mechanizmus spočíva vo zvýšenej produkcii kyselín (fosforečnej a sírovej), z degradácií aminokyselín obsahujúcich fosfor a síru, ktoré sú podstatne viac zastúpené v živočíšnych ako rastlinných bielkovinách. Nastáva strata kalciových iónov močom, čo bolo dokázané v krátkodobých experimentoch, ale nie v longitudinálnych štúdiách (Brányik, 2007).

U krvnej skupiny A prevažujú potraviny rastlinného pôvodu, strukoviny, ryby a ovocie a naopak absolútne nevhodné sú mliečne výrobky a mlieko. Skladbou potravín pripomína vegetariánsku stravu. V dôsledku vyššieho príjmu vlákniny môže hroziť zhoršené vstrebávanie mikroelementov. Zhoršené vstrebávanie železa, v dôsledku stravy bohatej na kyselinu ftalovú a oxalovú, sa následne môže manifestovať anémiou. Súčastne môže byť ohrozená kostná hmota nízkym príjmom vápnika a vitamínu D, čo môže spôsobiť osteoporózu (Šramková, 2005).  Ako pozitívum by sme mohli spomenúť nízkoenergetické zloženie stravy, preferencia potravín s nízkym glykemickým indexom, vysoký obsah polynenasýtených mastných kyselín n3 (ryby), antioxidantov, vlákniny, nízky príjem nasýtených mastných kyselín, soli.

Krvná skupina B je typickou krvnou skupinou kočovníkov, ktorých telo pomerne efektívne spracováva živiny. Odporúčanými potravinami sú fermentované mliečne výrobky. Nevhodné potraviny sú mäso a väčšina strukovín. V redukovanej forme je prípustná konzumácia zeleniny a ovocia. Takouto formou výživy sa organizmus ochudobňuje o antioxidanty a chemoprotektívne látky v ovocí a zelenine, ktoré sú schopné znižovať karcinogénne pôsobenie rizikových faktorov, najmä voľných kyslíkových radikálov.

Krvná skupina AB je kombináciou spôsobov stravovania krvných skupín A a B, doporučuje sa vo vyváženej miere väčšina potravín. Výživa podľa krvných skupín neponúka riešenie aktuálnych problémov dnešných ľudí, ako sú napr. nadmerný príjem tukov, nedostatočný príjem vlákniny.

            Najzávažnejšie riziko predstavuje výživa pre ľudí s krvnou skupinou 0 (asi 40% ľudí), ktorým hrozí rozvoj chronických ochorení. Diétu nemožno považovať za spoľahlivý spôsob na zlepšenie zdravotného stavu, naopak, môže viesť k jeho poškodeniu (Béder, 2005). Ako prvý alternatívny spôsob stravovania poukazuje na dôležitosť individuálneho výberu potravín. Faktom zostáva, že reakcia na potraviny je naozaj individuálna. Systém rozdelenia vhodných a nevhodných potravín je nelogický (Fořt, 2007).

 

 

Späť