Steatóza pečene

Pri dlhotrvajúcom poškodzovaní tkaniva pečene liekmi, alkoholom alebo infekčnými ochoreniami (chronická hepatitída B a C) dochádza k pomalému a postupnému odumieraniu pečeňových buniek a k ich nahrádzaniu väzivom, následkom čoho dochádza k väzivovej prestavbe štruktúry pečene. Postupne dochádza k zlyhaniu detoxikačných a ďalších funkcií pečene.

Najdôležitejšou informáciou je, že zodpovedným prístupom k vlastnému zdraviu sa dá zabrániť a predísť mnohým ochoreniam a komplikáciám z toho vyplývajúcich pre jednotlivca, rodinu, zamestnávateľa ale i štát. Základným predpokladom je poskytnúť širokej verejnosti kvalitné a nezavádzajúce informácie či už v rámci projektov, alebo prostredníctvom masmédií. Na základe validných a medicínsky overených informácií má každý z nás na výber, akú cestu životom si vyberie, či cestu pevného zdravia, alebo cestu, ktorá nás dovedie pred ambulanciu lekára. Liečba veľakrát nie je jednoduchá, je často finančne nákladná pre jednotlivca,  pre štát a aby bola úspešná v konečnom dôsledku si vyžaduje aj úpravu životného štýlu. Vždy je  lepšie problémom predchádzať ako ich riešiť.  Informácie? Iste, ale je dôležité naučiť sa používať informácie vo svoj prospech. A naším zámerom je ukázať Vám cestu k zdraviu.

Steatóza pečene

Tuk v pečeni sa hromadí v pečeňových bunkách. Pečeň je orgán, kde sa potravou prijatý tuk metabolizuje. Extrémne stukovatená pečeň má porušenú tvorbu enzýmov a u niektorých pacientov dochádza k zjazveniu až cirhóze. Steatóza pečene sa dáva do súvislosti aj so zníženou regeneračnou schopnosťou pečene.

Príčiny: Ku stukovateniu pečene dochádza najmä u alkoholikov a u obéznych pacientov (nealkoholová tuková choroba pečene), ale taktiež pri infekčnej hepatitíde (žltačke) typu C, v tehotenstve, pri cukrovke, pri poruchách výživy. Môže vzniknúť aj ako vedľajší účinok niektorých liekov a chemických výrobkov .

Príznaky:  Ochorenie prebieha zvyčajne asymptomaticky, ale v ťažkých prípadoch sa môže vyskytnúť zväčšenie pečene, žltnutie kože a očných bielok. Bolesť v hornom kvadrante brucha, nevoľnosť, zvracanie.

Diagnostika: stanovenie hladín pečeňových enzýmov v krvi, ultrazvuk, biopsia – odber vzorky tkaniva pečene na mikroskopické vyšetrenie.

Liečba: odstránenie (liečba) vyvolávajúcej príčiny.

Poškodenie pečene alkoholom

Alkohol je častou príčinou poškodenia pečene, už krátkodobé pitie môže viesť ku vzniku steatózy . Po stáročia alkohol tvoril súčasť stravy. Už v biblii je spomínaná konzumácia vína a opilstvo. Mnohé epidemiologické a klinické štúdie dokázali, že existuje vzťah medzi príjmom alkoholu a celkovou úmrtnosťou v dôsledku  cirhózy pečene, nehôd, rakoviny a mozgových chorôb u konzumentov nadmerného množstva alkoholu.

Konzumácia jedného až dvoch drinkov za deň nás môže ochrániť pred ischemickou chorobou srdca, znižuje hladinu tukov v krvi, flavonoidy vo víne znižujú hladinu LDL cholesterolu a adhéziu krvných doštičiek.

Konzumácia viac ako 3 drinkov za deň môže spôsobiť hypertenziu, ochorenie srdca, krvácavé stavy, pankreatitídu,  anémiu, neurologické ochorenia, rakovinu (pažerák, prsník, hrubé črevo,), choroby pečene, nesprávnu výživu a podobne.

Riziko a benefit z konzumácie alkoholu sú založené na kvantitatívnom odhade počtu denne konzumovaných drinkov , pričom jeden drink predstavuje 360 ml piva, 120 ml vína alebo 40 ml tvrdého alkoholu. Pri týchto štandardoch predstavuje mierna konzumácia alkoholu jeden až dva drinky (15- 30g alkoholu) za deň alebo priemerne 7 až 14 drinkov za týždeň. Nadmerné pitie zvyšujúce riziko chorôb je definované ako  viac ako 2 až 3 drinky (30-45g alkoholu) za deň pre mužov  a viac ako jeden až dva drinky (15- 30 g alkoholu) denne u žien.

Už 8 až 10 dňové intenzívne pitie 300- 600 ml 86% alkoholu môže viesť k stukovateniu pečene, po prerušení pitia alkoholu sa však steatóza v tomto štádiu upraví. Ak nie, môže prejsť do statofibrózy, neskôr cirhózy pečene (akútna alkoholová hepatitída) až po hepatocelulárny karcinóm. Cirhóza pečene sa však nevyvinie u všetkých alkoholikov. Veľkú úlohu pavdepodobne zohráva genetická výbava, časový faktor. Nevyskytuje sa u alkoholikov ktorí pijú menej ako 5 rokov, po 21 rokoch pitia sa však vyskytuje približne u polovice, pričom skôr sa vyvinie u podvyživených pacientov ako u obéznych. Priemerná konzumácia alkoholu u mužov s alkoholovou cirhózou pečene bola 160g v priebehu 8 rokov.

Laboratórne nálezy pri akútnej alkoholovej hepatitíde: zvýšené hodnoty GMT, zvýšený stredný objem erytrocytu, zvýšené hodnoty AST, ALT, triglyceridov, gamaglobulínov, IgA, kyseliny močovej, laktátu a naopak znížené hodnoty albumínu a PTČ.

Najčastejšie komplikácie alkoholovej hepatitídy: portálna hypertenzia, krvácanie z ezofagových varixov, ascites, hepatorenálny syndróm, hepatálne zlyhanie, infekcie a ich komplikácie, akútna pankreatitída, poruchy hemokoagulácie, vnútorného prostredia a iné.

Liečba: nevyhnutná je abstinencia, bez nej nie je možné dosiahnuť zlepšenie zdravotného stavu a farmakologická. Neoddeliteľnou súčasťou liečby je aj zlepšenie výživy pacienta a úprava životného štýlu.

Poškodenie pečene liekmi

Každý liek môže viesť k poškodeniu pečene, existuje viacero rizikových faktorov pre poškodenie pečene liekmi. Radí sa k nim predchádzajúce ochorenie pečene, vyšší vek, ženské pohlavie a pod. Polieková reakcia najčastejšie nastáva 5 až 90 dní po začatí užívania lieku. Potvrdením poliekového poškodenia pečene je pokles aktivity hepatálnych testov do 8 dní od začatia užívania lieku.

Nealkoholová tuková choroba pečene

Nealkoholová tuková choroba pečene (NATCHP) môže progredovať do vážnej formy nazývanej nealkoholová statohepatitída. Predstavuje široké spektrum klinicko patologických javov, ktoré sa postupne rozvíjajú od jednoduchej steatózy pečene  (nahromadenie tuku v hepatocytoch), cez nealkoholovú steatohepatitídu (NASH) až do štádia cirhózy pečene s jej komplikáciami a zlyhaním. Choroba, ktorú nahromadenie tuku vyvoláva sa označuje ako nealkoholová tuková choroba pečene (NATCHP).

Epidemiológia: vo vyspelých krajinách sa NATPCH vyskytuje u 25- 33% dospelej populácie.

Hlavné rizikové faktory:

Obezita- vyskytuje sa u všetkých morbídne obéznych pacientov vrátane detí. U obéznych pacientov sa cirhóza pečene vyskytuje 6x častejšie ako u neobéznych.

Diabetes mellitus- vyskytuje sa u jednej tretiny pacientov s DM 2 typu.

Dyslipoproteinémia- vyskytuje sa u 20 až 80% pacientov s NASH. Zvýšené hodnoty triacylglycerolov sa považujú za rizikový faktor pečeňovej stestózy, pričom zvýšená hladina cholesterolu prevdepodobne nie je rizikovým faktorom.

Klinický obraz: býva nevýrazný, môže sa vyskytnúť únava, malátnosť, nevýkonnosť, telesná slabosť, tupá bolesť v pravom podrebrí, niekedy dyspeptický syndróm.

Liečba: zameriava sa na zníženie a ovplyvnenie rizikových faktorov ochorenia ako DM 2 typu, obezity a dyslipoproteinémie.

Dôležitým krokom je zníženie telesnej hmotnosti prostredníctvom redukčnej diéty a zvýšením pohybovej aktivity. Strava má byť nízko-kalorická a zohľadňujúca aj pridružené ochorenia (KVCH, DM2 a pod.). Na zníženie oxidačného stresu v bunkách je dôležitá aj konzumácia antioxidantov (vitamín E, C a pod.) . Po vyčerpaní režimových opatrení nastupuje farmakoterapia.

Prognóza: nealkoholová tuková choroba pečene (NATCHP) sa považuje za chorobu prevažne s priaznivým priebehom. Situácia sa však môže zmeniť po jej prejdení do steatohepatitídy (NASH), ktorej sa v súčasnosti venuje mimoriadna pozornosť. Častou príčinou kryptogénnej cirhózy pečene  je práve včas nerozpoznaná a neliečená NASH.

Podľa dvojito zaslepenej randomizovanej štúdie talianskych vedcov (Univerzity of Catania) uverejnenej v  American Journal of Gastroenterology (AJG) 1/2010   môže užívanie L-karnitínu spolu so zmenou životného štýlu (zdravá výživa + fyzická aktivita) môže predstavovať terapeutické možnosti v liečbe NASH.

Rovnako v odbornej literatúre je popisovaný hepatoprotektívny účinok kurkumínu a čierneho korenia nielen pri prevencii ochorení pečene (hepatoprotektívny účinok). Tieto látky sa používali už v tradičnej Čínskej a Indickej medicíne. Boli dokázené ich antioxidačné a protizápalové účinky, znižujú hladinu cholesterolu, potláčajú trombózu, znižujú výskyt infarktu myokardu. Výsledky štúdie potvrdili  hepatoprotektívny účinok kurkumínu a piperínu (čierne korenie) na pečeň poškodenú akútnym oxidačným stresom.

Spracovala: Mgr. Dana Kosáková